Dôležité na úvod: Svoju prácu milujeme, ale neberieme sa až tak vážne a ideme s dobo.
V pondelok ráno to vyzeralo ako z katalógu – učitelia usmiati, oddýchnutí, pripravení bojovať za vedomosti. Vzduchom sa niesol optimizmus, káva ešte voňala ako radosť, nie ako životná potreba. „Tento rok zvládneme s prehľadom!“ znelo odvážne zo zborovne.
No už vo štvrtok nastal zlom. Učitelia strácali úsmev rýchlejšie, než krieda mizne z tabule. V piatok ráno sa do školy nevracali nadšení profesionáli, ale preživší bojovníci s kruhmi pod očami, pripomínajúci účastníkov reality show Survivor: Zarevúca Edition.
Telocvičňa sa zmenila na arénu – pán učiteľ telocviku, zaskočený neustálym krikom žiakov, sa vyšplhal na tyč a odmietal zliezť. „Pomoooc,“ kričal zhora, zatiaľ čo kolegovia pod ním potláčali smiech (a mierne zúfalstvo).
Medzitým v chemickom kabinete malý experiment prerástol do nečakaného výbuchu. Pani učiteľka chémie spolu s asistentkou sa objavili na chodbe celé očadené, s rozstrapatenými vlasmi a výrazom hodným zombie z hororu. „Deti, toto bol len ukážkový pokus,“ zachripela hrdinsky pani učiteľka.
Na prvom stupni bola situácia ešte vážnejšia. Učiteľky, ktoré v pondelok rozdávali úsmevy a samolepky, už v piatok ležali na relaxačných vakoch bez sily vstať. „Deti majú viac energie než celé elektrárne dokopy,“ šepkala jedna z nich, neschopná zdvihnúť ruku.
Po prvom týždni tak ostal zo Základnej školy Zarevúca obraz boja o prežitie. Kým deti behajú po chodbách s nekonečnou energiou, učitelia sa snažia prežiť do najbližšieho víkendu.
Ale aby bolo jasné, tu na Zarevúcej sme majstri prežitia a k vzdelávaniu pristupujeme smrteľne VÁŽNE.