Profil školy

História školy

 

      Naša škola pôvodne sídlila na Námestí Andreja Hlinku v budove gymnázia z roku 1889. V meste bola štvrtá v poradí, preto bola až do premenovania ulíc známa pod názvom IV. základná deväťročná  škola.

     Pôvodná budova bola veľmi ošarpaná, bez upraveného okolia a zelene, vnútri boli drevené schody, v triedach piecky na drevo a uhlie. Nebol dostatok priestorov na vyučovanie, prvý stupeň sa nachádzal v inej budove , nebola telocvičňa a ani školská jedáleň. Z kúrenia v pieckach bolo veľa prachu, často aj dymu, tmavé a úzke chodby, slabé vetranie.

     Škola mala 13 tried, 320 žiakov, riaditeľa školy, jedného zástupcu riaditeľa školy, jedného administratívneho pracovníka a 21 učiteľov. Riaditeľ školy bol príkladom pre všetkých, a preto mal aj morálne právo žiadať od kolektívu to isté. Vedel pochváliť, ale aj pokarhať, vytvoril kolektív, v ktorom vládla vzájomná dôvera a dobrá spolupráca. K tomu dopomohli kultúrne akcie organizované v škole. Dokázali celý kolektív zblížiť a vzájomne sa tolerovať. Boli to napríklad oslavy MDŽ, Dňa učiteľov, predvianočné a fašiangové posedenia. Vznikla jedna rodina mladých, ale aj starších učiteľov. Nezabudnuteľné bola družba s opavskou školou. Vznikli priateľstvá medzi žiakmi, ale aj medzi učiteľmi navzájom, ktoré súkromne u niektorých pretrvávajú až dodnes.

     Škola bola centrálne riadená, všetka činnosť sa podrobne naplánovala, presne vymedzila a zjednocovala prostredníctvom predpisov, nariadení. Chýbala tvorivosť, motivácia, ale aj chuť hľadať nové a lepšie formy práce, pretože pracovná náplň bola presne definovaná a myšlienky na zmenu boli potláčané.

     Po presťahovaní sa do novej budovy v roku 1977 zmenil sa počet žiakov, učiteľov, exteriér a interiér školy, pribudli odborné učebne fyziky, chémie, prírodopisu, pracovného vyučovania, výtvarnej výchovy, spoločenská miestnosť  - klubovňa, školské družiny, ale ciele, úlohy, štýl riadenia školy ostali nezmenené až do tzv. zamatovej revolúcie.    
   Po roku 1989 sa koleso dejín otočilo k demokracii. Skupina učiteľov združených v Učiteľskom fóre Slovenska začala presadzovať radikálne zmeny v školstve. Školský systém začal akceptovať alternatívne vzdelávacie programy, vznikali cirkevné školy, súkromné školy, základné školy s právnou subjektivitou. Boli zriadené školské správy, rady škôl a rady rodičov. Naša škola v roku 1991 sa vďaka neobyčajnej aktivite vtedajšieho vedenia a pedagogického zboru stala známou nielen v meste, ale aj na celom Slovensku, pretože sa ako druhá v poradí stala školou s právnou subjektivitou. Stalo sa to po nástupe mladého ambiciózneho kolegu do funkcie riaditeľa školy, ktorý prešiel ako prvýkrát výberovým konaním. Pre školu vytvoril novú koncepcii, filozofiu i zameranie. Koncepcia školy bola orientovaná na vyučovanie cudzích jazykov a na šport - ľahkú atletiku. Vyučovací proces sa zhumanizoval zavedením alternatívnych foriem, zmenil sa systém hodnotenia žiakov, zmodernizoval sa vyučovací  proces využívaním počítačovej a audiovizuálnej techniky. Vznikli atraktívne počítačové krúžky a integrovali sa deti so špecifickými potrebami. Škola s právnou subjektivitou mohla podľa legislatívy podnikať, preto sa niektoré priestory školy prenajímali firmám. Na leasing bola zakúpená rôzna technika, ako napríklad digitálne hodiny, televízné prijímače do každej učebne, videorekordéry do každého kabinetu, videokamera a vybudoval sa vnútorný televízny okruh. Toto všetko vytvprilo skvelý image školy a slúžilo pomerne dlho ako vzor pre ostatné školy v meste, ale aj na Slovensku, pretože školu navštevovali riadiaci pracovníci tých škôl, ktoré chceli robiť podobné zmeny na svojich školách. Výchovno - vyučovacie výsledky žiakov sa prezentovali na konzultačných hodinách, ktoré boli každý mesiac. Rodičia oceňovali, že škola mala intenzívne kontakty so zahraničím, najmä s dánskymi školami. Pracovné porady vystriedali diskusné kluby učiteľov. Vychádzal pedagogický školský časopis Informátor. Na I. stupni sa začalo slovné hodnotenie. Úspech slovného hodnotenia sa prejavil v triedach s menším počtom žiakov, ale len do určitého času, lebo rodičia žiakov 4.ročníka presadzovali návrat k tradičnému hodnoteniu známkou.     
      Nové vedenie školy od roku 1996 presadzovalo zaujímavý projekt, ktorý niesol meno horskej osady Vlkolínec, zapísanej do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Projekt zvíťazil a UNESCO ho podporilo 10 000 dolármi. Takmer v každom vyučovacom predmete bolo cítiť krásu ľudového umenia. Žiaci vytvorili zbierky ľudových prísloví, porekadiel a pranostík. Prázdne kúty tried zapĺňali výstavky vlastných prác žiakov, napríklad výšivky, bábiky zo šúpolia, paličkovaná čipka ... . Vo vestibule školy vzniklo Infocentrum Vlkolínca. Začal pracovať detský ľudový tanečný súbor Konôpka. Veľmi úspešne sa realizoval projekt špostových tried zameraných na basketbal. V rámci spolupráce s basketbalovým oddielom SCP sa budovala pyramída športových tried od prípravky až po 9.ročník. Družstvo dievčat dosiahlo významné úspechy nielen v rámci Slovenska, ale aj v medzinárodných súťažiach.
     Ale to už je súčasnosť, ktorú poznáme lepšie. Naša škola nemusú mať obavy z budúcnosti, lebo stojí na výbornom učiteľskom kolektíve a na množstve aktivít,

ktorými chceme meniť tradičnú školu na tvorivú školu tretieho tisícročia.